Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
DVD kompilácia zo spoločnej dielne Crystal productions a Pařat magazine je akýmsi pokusom zdokumentovať súčasnú klipovú, tvrdo metalovú tvorbu na území Čiech a Slovenska. Tvorcom sa podarilo z veľkej časti vtesnať na nosič všetko zásadné, čo bolo natočené v poslednej dobe na našom území (samozrejme, že aj mnohé chýba). Na základe viacnásobného zhliadnutia „Tieňov z undergroundu“ môžem skonštatovať, že kvalita síce pomaly, no isto vzrastá aj u nás.
Na nosiči okrem dvadsiatichdvoch klipov nájdete krátke „metalové“ menu, v ktorom si môžete vybrať len z dvoch možností. Buď si pozriete všetky klipy za sebou, alebo po jednom podľa vlastného výberu. Okrem toho už môžete zhliadnuť len credits, ktoré ale myslím nemusia nikoho zaujímať. Takže späť k trackom. S väčšinou kompilačiek je jeden zásadný problém. Vždy na nich nájdete menej kvalitné záležitosti, ale aj kvalitnejšie a možno aj niekoľko skvelých. U video kompilačiek je tento fakt ešte skomplikovaný tým, že dobré video nemusí byť natočené množstvom kvalitných kamier, postrihané a zefektované ako hollywoodsky film, ale hlavne musí mať dobrý nápad a pasovať k muzike. Takže pri hodnotení tohto nosiča tak trochu odhliadnem od samotnej hudby a zamerám sa na fakt, či sa tvorcom klipu podarilo dopasovať vizuálne umenie k audiu a vypichnem tie, ktoré ma zaujali najviac. Či už pozitívne, alebo negatívne.
Najlepším dôkazom môjho vyššie uvedeného tvrdenia o vystačení si so slabšou technickou kvalitou, keď máte dobrý nápad, je teroristické video „Saddam Hussein Is Rock N Roll“ od MALIGNANT TUMOUR. Na jednu kameru nasnímaná vtipná jazda ostravských metalistov geniálne ospravedlňuje obrazovú nedokonalosť skutočnosťou, že teroristi tiež nenahrávajú svoje videoodkazy na sedem high-endových kamier...
SIX DEGREES OF SEPARATION sa pri tvorbe klipu „Light Hates Me“ inšpirovali u veľkých TOOL a podarilo sa im výborne dotvoriť temno-depresívnu atmosféru svojej muziky. Tmavé obrazy pohybujúcich sa neidentifikovateľných organizmov a nepochopiteľných mechanizmov zapadajú do tohto konceptu priam ukážkovo. CRASHPOINT so „Same Shit“ a DIGITUS IN RECTO s „Day After Day“ vsadili na plastelínu, bábky a vtipné podanie vážnej témy, aj týmto dvom kapelám sa ich zámer nadmieru podaril. ADOR DORATH a ROOT sa spoľahli na istoty metalových klišé, v prvom prípade sa najprv ocitneme v priestoroch stredovekého hradu a neskôr v temnom lese na úteku od rieky Styx, kde sa odohráva príbeh, ktorého zmysel je možné len vytušiť z pár náznakov. Aj napriek už spomínanej klišovitosti, zaujme video svojím spádom a aspoň akým-takým dejom. Horšie však dopadol lesný klip od slovutných ROOT. Štvorminútové (bezcieľné?) pobehovanie po lese sa konči síce tragicky, no nedozvieme sa, či prenasledovaný zomrel na následky vyčerpania, alebo ho dostihlo zlo (dobro?)... Najväčšiu chybu tohto diela ale vidím v niektorých momentoch, keď sa nepodarilo zosúladiť „rytmus“ obrazu s tým hudobným. Asi najslabším článkom na reťazci hodnoteného DVD sú ELYSIUM a ich „Pathetic Dawn“. Nekvalitné video so zlým zvukom je natočené kdesi v pivnici. Klip postráda akýkoľvek nápad a je jednoducho veľkou nudou. Ako obrovský kontrast pôsobí nasledujúca klipovka skupiny DIVE. Výborné, emotívne a poetické... ELEKTRICK MANN vo mne vyvolali úsmev, pretože mi pripomenuli „slávne“ video „Maniak“ z dielne KRYPTOR. Ale ten môj úsmev odkryl zaťaté zuby. Trápne vypúšťanie džinov zabudnutých v minulom tisícročí. Posledným dielom ktoré upútalo moju pozornosť na tomto nosiči bolo video „Je mrtvá“ od INSANIE. Tento klip kombinuje viacero vyššie spomenutých pozitív. Kvalitné obrazové spracovanie, výborný nápad a jasný príbeh. Jednoznačne najväčší a najvyleštenejší diamant z tejto šperkovnice.
Ak vám tu chýba komentár aj k ostatným klipom, máte smolu, zožente si DVD a utvorte sa na ne názor vlastný. Mňa nijako nezaujali, čím ale nemám na mysli prípadnú nekvalitu. Tie ktoré som nemenoval považujem za lepšie, ako videá spomenutých ELEKTRICK MANN, ELYSIUM a ROOT.
Čo povedať na záver? Nebudem zbytočne naťahovať, len dúfam, že kvalita „metalových“ klipov z našich lúhov a hájov ešte porastie.
1. LIVEEVIL - Sky & Nails
2. MALIGNANT TUMOUR - Saddam Hussein Is Rock N Roll
3. SIX DEGREES OF SEPARATION - Light Hates Me
4. CRASHPOINT - Same Shit
5. ADOR DORATH - V.I.T.R.I.O.L.
6. ROOT - Sonata Of The Chosen Ones
7. MATER MOSTIFERA - Nevinnost
8. BAD FACE - Chromosomes
9. ELYSIUM - Pathetic Dawn
10. DIVE - S.L.O.N.
11. ELEKTRICK MANN - Já jsem tě nechtěl bít
12. DIGITUS IN RECTO - Day After Day
13. SALAMANDRA - War Of Evil
14. Palo Chodelka & LIGUID BOOGIE ROLL - Adrenaline Invasion
15. D.N.A. - Zvláštni znamení
16. GRACE - Burn In Hell
17. RUBUFASO MUKUFO - Where The Scum Is Life
18. SANATORIUM - Fetus Rape
19. DISFIGURED CORPSE - The Poisoning
20. EUTHANASIA - Identity
21. INSANIA - Je mrtvá
22. R.E.T. - Eternal Enemy
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2007 Vydavatel: Crystal production / Pařát magazine Stopáž: 78:12
Obraz: 4:3, Zvuk: DD 2.0, Región: Free, Formát: PAL
V jisté BDM RPG hře vytváříte ultimátní postavu a její charakteristiky definujete následovně: Násilí: 100%, Technické skills: 100%, Skladatelská inteligence: 100%, Šarm: 100%, Oddanost 100%, Laskavost: 0%. Do kolonky "Jméno" pak vyplníte: DEFEATED SANITY.
Už poněkolikáté zní otázka stejně: Zničil Einar Solberg další desku jinak velice talentované kapely? Odpověď zní: Zase to zvládl. Jeho hlasový projev je jak chilli. Koření. Měl by se používat citem. Když se tam toho najebe hodně, nedá se to žrát.
Hele, Blake Judd ještě žije. Enfant terrible (ale současně i schopný skladatel) US blacku je (znovu) zpět a tentokráte doručuje tradičněji pojatou kolekci. Šlape mu to dobře, tělo už má sice životem zhuntované, mysl však zůstává stále čerstvá.
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.